Ceny v Kodani

Veľa ľudí sa ma pýta aké sú v Dánsku náklady na život. Mnohí Kodaň automaticky považujú za nedostupnú, keďže sa celkom často vyskytuje zozname 10tich najdrahších miest sveta. Ja osobne som bol po mojom príchode tiež celkom vystrašený, ceny v prvých potravinách do ktorých som vošiel v niektorých prípadoch dvoj až trojnásobne prevyšovali tie naše. Spýtal som sa na to domácich a dozvedel som sa, že rozdiely cien sú v jednotlivých supermarketoch pomerne značné. Poradili mi nejaké reťazce a tak som sa ich vybral vyskúšať.

Ceny Potravín v Kodani

Medzi tie lacnejšie reťazce patria Aldi,Fakta,Lidl a v niektorých prípadoch sa oplatí nakúpiť aj v potravinách Netto. Taktiež sú veľké rozdiely cien medzi bio - potravinami a tými klasickými, v Dánsku chcú všetci byt veľmi "eko" a "bio" a tak vám niekedy hľadanie "nebio" potravín môže zabrať trošku viac času. Ja som ale študent s obmedzeným rozpočtom a tá ich posadnutosť predraženými bio výrobkami ma teda vôbec netrápi.
Ja osobne najradšej nakupujem v Lidli, nielen preto, že majú sortiment takmer totožný s tým slovenským, ale taktiež na výrobkoch majú popisky v angličtine, čo v žiadnych iných dánských potravinách nenájdete. Ich ceny sú porovnateľné s našimi, len tak námatkovo spomeniem: 1l mlieka asi 70centov;  0,5kg chleba 70centov; 0,5 kila kuracieho mäsa 4,5eura; plechovka piva 1euro; 2kg pomarančov 1,5eura...

Ceny v podnikoch

Mnohých vás určite zaujíma koľko môže stáť taký obed v slušnej reštaurácii. Ono sa tá cena navyšuje úmerne s tým ako sa približujete k centru, v priemere to ale vychádza 10 - 16 eur. Sú ale miesta, kde sa dá najesť oveľa lacnejšie, počas obeda ponúkajú reštaurácie rôzne menu, a napríklad kúsok od mojej školy som objavil pizzeriu kde majú pizzu za necelých 5,5 eura. Ceny v baroch sa tiež veľmi líšia od podniku k podniku, sú miesta kde kúpite veľké pivo za 1,5eura, ale aj také kde si zaň vypýtajú 4-5eur. Tí, čo radšej siahnu po nejakom tom tvrdom alkohole budú asi sklamaní, "shots" tu nalievajú do 0,2dcl pohárikov a jeden stojí v priemere 1-2 eurá.

Hromadná Doprava v Kodani

V prvom rade by som chcel spomenúť, že v Dánsku majú systém hromadnej dopravy na veľmi vysokej urovni, okrem autobusov a metra tu funguje aj takzvaná S-Train, ktorej hlavnou úlohou je spájať centrum mesta s okrajovými štvrťami. Za kvalitu sa ale platí a je to tu celkom cítiť. Kodaň je rozdelená na mnoho zón, a za prechod každou zónou sa cena navyšuje, vychádza to približne 1,3eura za zónu. Cestou z letiska ku môjmu internátu metro prechádzalo 3mi zónami a tak ma cesta vyšla necelé 4 eurá, pričom trvala asi len 15 minút.
Oplatí sa kúpiť si takzvaný Klippekort, kde máte 10 cvaknutí, pričom každé cvaknutie symbolizuje jednu jazdu ( cena 2-zónového Klippekortu je 17,5eura) alebo električenku na jeden mesiac (2zóny - 42eur) - dodnes sa mi nepodarilo zistiť či predávajú aj električenky na dlhšie obdobie. Samozrejme najlacnejším spôsobom dopravy je bicykel, ktorý som aj asi do polovice októbra praktizoval, teraz je tu ale na môj vkus na to už prílišná zima, a na jazdenie po snehu tiež niesom zrovna zvyknutý.

Snehová pokrývka v Kodani

Keď som sa včera zobudil a vykukol z okna, čakalo ma milé prekvapenie :

Celú noc snežilo a tak sme sa ráno mohli tešiť z malej vrstvy snehu, ktorého však počas nasledujúcich dní má pribúdať. Znamená to však aj to, že sa nám tu riadne ozimí, a na teplotu nad 0°C môžme zabutnúť. Sneh ale to znášanie zimy robí oveľa príjemnejším, navyše to tu v týchto dňoch, keď sa stmieva o štvrtej a slnko vychádza po siedmej, mierne osvetluje. 

Sneh robí mierne problémy mestskej hromadnej doprave, dneska malo meškanie mnoho autobusových liniek. Sneží totiž síce mierne, ale non-stop, a tak to cestári nestíhajú odpratávať. Zato cyklisti so snehom problém nemajú - aj keď ja som ten svoj zavesil na klinec už pred viac ako mesiacom, oni sa ešte smelo a s úsmevom vyvážajú do školy či práce: 

V zábavnom parku Tivoli už začali tradičné Vianočné trhy, v najbližších dňoch majú začínať aj  v ďaľších častiach mesta. Vianočné trhy v Kodani sú považované za jedny z najkrajších v Európe, tak sa už neviem dočkať kedy na ne zavítam a budem ich môcť porovnať s tými v Bratislave či vo Viedni.

Flash Workshop

Minulý týždeň sme ukončili 1 mesiac trvajúci flash workshop, v ktorom sme vyvíjali interaktívnu flash animáciu. Našou úlohou bolo  predstaviť dánskym tínedžerom vo veku 14-16 prideleného umelca (v našom prípade Vasilij Kandinskij), pričom si táto animácia musí získať ich pozornosť.To je samo o sebe dosť náročne, keďže v tomto veku sa tínedžerom nepáči absolutne nič a navyše dánske deti sú značne rozmaznané. Ďaľšou prekážkou bolo, že z našeho tímu 6tich ľudí nemal s flashom nikto skúsenosti a tak sme sa museli zaúčať počas procesu.

Nikto z nás Kandinskeho nepoznal, začali sme teda s vyhľadávaním informácii o ňom, čo je zač atď. Ďaľším krokom bol vývoj hlavných postáv,každý z nás prezentoval svoj návrh hrdinu či antihrdinu  (niektorí,ako napríklad ja, boli limitovaní svojou (ne)schopnosťou kresliť),môj výsledok vyzeral takto:

Mali sme však v tíme aj jednu veľmi talentovanú Deylin a tá keď spojila sily s Nicolae-om našim expertom na Adobe Illustrator, tak výsledok vyzeral o pár tried vyššie:

 
A tak sme mohli začať vyvíjať príbeh. Chceli sme, aby naša animácia jednoznačne smerovala z bodu A do bodu B, aby mala hrdinu i antihrdinu, nejakú tu interakciu (ktorá by nebola iba na úrovni powerpointovej prezentácie) a hlavne aby sme našu cieľovú skupinu zaujali. V skupine sme si rozdelili naše úlohy (Deylin kreslila, Nicolae prekresloval v Illustratori, Chloe pracovala na pozadiach, ja s Razvanom sme z toho tvorili animácie a Boris to všetko dokumentoval).O 2 týždne sme časti animácie a príbeh ako taký prezentovali tínedžerom na škole v Justrupe.

Animácia sa im veľmi páčila, čo nás na jednej strane potešilo, ale neposkytlo nám to žiadnu odozvu. Po zhliadnutí sme sa ich pýtali otázky ohľadne umelca a vačšinu z nich sa im podarilo zodpovedať správne, čo znamenalo úspech. Spýtali sme sa ich tiež, akú hudbu by si predstavili v jednotlivých scénach a ich odpoveď bola zväčša rock, viac sa nám z nich podariť nedostalo.

Nasledoval posledný týždeň, predpokladali sme, že približne v utorok budeme hotoví a bude čas na opravovanie chýb atď, ale akonáhle sme začali dávať jednotlivé animácie dokopy, tieto ilúzie išli k vode.
Nielenže akonáhle sa tieto animácie dali dokopy, všetko to rozhádzalo, ale zvuky hrali tam kde nemali, animácia sa zasekávala a problémov pribúdalo. Posledný týždeň sme v škole boli o deviatej rána do deviatej - desiatej večer, pár krát nás odtiaľto vyhadzoval sekuriťák. Nervozita v skupine stúpala a hádok pribúdalo. Noc pred ďnom prezentácie sme pracovali do štvrtej ráno...

Nakoniec sme to však zvládli a naša práca bola ocenená obrovským potleskom, a ten pocit z dobre vykonanej práce bol o to silnejší.

Náš tím - zľava: Razvan(Rumunsko), Boris(Bulharsko),Chloe(Filipíny), Ja, Deylin(Venezuela), Nicolae(Rumunsko)

Animáciu si môžťe vyskúšať tu:

Kandinsky

Dáni,dánska povaha, a ich vzťah k cudzincom

O Dánoch sa hovorí, že podobne ako ostatné severské národy sú veľmi chladní a odmeraní. Pokiaľ by ste sa na to spýtali ktoréhokoľvek Dána, túto skutočnosť jednoznačne odmietne. Ono to nie je úplne jednoznačné. Akonáhle som dorazil do Kodane, kedykoľvek som požiadal nejakého Dána o pomoc, alebo informáciu, s úsmevom na tvári mi vždy pomohol, alebo sa o to aspoň pokúsil. Na druhej strane, je taktiež pravda, že každý Dán má akúsi osobnú zónu, do ktorej vpustí len svojich najbližších priateľov a môže trvať veľmi dlhú dobu kým sa vás do tejto zóny vpustia. Akonáhle sa do tejto zóny dostanete, zdieľajú s vami úplne všetko a sú veľmi oddanými priateľmi.

Dáni sú veľmi ekologicky založení, všetky potraviny a iné výrobky čo kupujú musia býť "eko" a  dbajú na zdravú stravu. Občas mi s tým ako Slovákovi prídu veľmi otravní až drzí. Znechutene na mňa pozerali a nechápali ako môžem piť trvanlivé mlieko, keď som si uvaril na večeru 2 párky, ukázali na ne prstom so slovami: "60gramov tuku !" a ak som si nebodaj spravil raz za uhorský rok uvaril vifonku, tak to už im úplne padali sánky... Hlavne že oni večerajú o desiatej večer, ich najpopulárnejšie maso je bravčové a denná spotreba piva na jednotlivca sa počíta v litroch.

Ich vzťah k cudzincom na mňa pôsobí skôr negatívne, aj keď oni budú opäť tvrdiť opak. Napriek tomu, že takmer všetci vedia perfektne anglicky (či už je to autobusár alebo predavač v Lidli), tak sa snažia hovoriť týmto jazykom hovoriť čo najmenej, ak ste v spoločnosti viacerých Dánov, na vaše otázky síce odpovedia v angličtine, ale konverzáciu s ostatnými vedú v Dánštine, čo ja považujem za celkom nezdvorilé. Samozrejme česť výnimkám, sú Dáni, ktorý sa silou mocou snažia pomôcť, v mojej prítomnosti oslovujú Dánov v angličtine, a to veľmi oceňujem. Taktiež ak sa prihovorím Dánke v bare v angličtine, zdvorilo mi odpovie, ale konverzáciu ďalej nevedie, radšej sa vráti ku svojim dánskym kamarátom. Podobný prístup k cudzincom vedie aj vláda, nemajú ich tu príliš v láske. Boli prípady, keď cudzincom, ktorí tu chceli začať podnikať ponúkli peniaze výmenou za prísľub, že odídu a už sa nikdy nevrátia... So ziskom občianstva je to veľmi komplikované a podmienky sú nehorázne, nedávno som sa o tom bavil s jednou Dánkou, ktorá mi povedala, že pri dnešných podmienkach by ani ona nevyhovovala, tj keby sa nenarodila v Dánsku, nemala by na tunajšie občianstvo nárok... Taktiež takzvané SU (študenti dostávajú počas štúdia peniaze od vlády, v prepočte približne 500eur mesačne), ktoré rozhodne nieje ľahke ako cudzinec dostať - musíte spĺňat rôzne podmienky (mať odpracované v Dánsku aspoň dva roky na plný úväzok alebo mať Dána za manžela/manželku, atď), chcú dnes cudzincom zatrhnúť úplne...
S časti to ale aj chápem, majú prepracovaný sociálny systém a nechcú doň vpustiť cudzincov, tu v Kodani sú časti plné Moslimov, Turkov, niektoré neslávne pre zvýšenú vlnu kriminality či nezamestnanosti, tj neplatia dane a musí sa o nich starať štát, takže to ide z dánskych vreciek. Takže aj tu platí pravidlo, že každá minca má dve strany.

Zábava v Kodani

Aby ste si nemysleli, že je to tu samá robota a drina, tak vám trošku priblížim tunajší párty život.
Škola má vlastný bar, celkom vkusný, v ktorom čapujú dánske pivá ako Carlsberg či Tuborg.

Bar počas týždňa funguje ako kaviareň, každý piatok sa tu ale koná takzvaný "Friday Bar", v ktorom si akonáhle skončia lekcie (zvyčajne okolo druhej) môžme posedeť, popiť a vypočuť dobrú muziku (či už od živej kapely alebo od dj-a). Často máme špeciálny Friday Bar, či už to bolo na halloweena, alebo takzvany J-Dag (oslavujú príchod Vianočného piva). Tento systém sa mi veľmi páči, pretože človek je zväčša v piatok veľmi uťahaný, vystresovaný, unavený, a toto je presne to čo potrebuje.

Nemalou súčasťou je najpopulárnejší dánsky šport, foosball (stolný futbal/kalčeto). Nájdete ho v takmer v každej krčme a záčínam veriť, že aj v každej škole. Mám pocit, že Dáni začínajú s tréningom tohto športu už v pôrodnici, hrajú to neuveriteľne dobre. Ja osobne som pri ňom strávil nespočet hodín, či už je to po škole, počas Friday Baru,v  prestávkach medzi prednáškami alebo aj počas prednášok... Začinam sa pomaly zlepšovať, už som vyše mesiaca nepodliezal stôl (rituál, ktorý musíte vykonať po prehre 0-10) a občas sa mi podarí aj nejakým tým Dánom dať na frak...

Taktiež sme objavili takzvaný Studenterhuset (študentský dom), kde sa neustále konajú študentské párty, veľmi sa mi to tam pači, už len preto, že tam chodí kopec zahraničných študentov, dokonca každú stredu majú takzvaný "international day", kedy sa tam vyskytujú takmer výhradne zahraniční študenti.

Niečo o Mojej Škole

Takže, študujem na Copenhagen School of Design and Technology (http://en.kea.dk/).
Nieje to univerzita, je to akadémia, tj vzdelanie je oveľa viac sústredené na získavanie praktických vedomostí, prácu na projektoch a prácu v tíme. Ja konkrétne študujem na fakulte Media/IT, odbor Multimedíalny Dizajn. Je to dvojročný program, niečo ako naša nadstavba, zarátavajú sa mi z neho ale body, tj keď sa následne prihlásim na bakalárske štúdium, to mi už potrvá len 1 a pol roka.

V škole je veľmi odviazaná atmosféra, učitelia sú veľmi priateľski,nápomocní, oslovujeme ich krstných menom a nehrajú sa, že sú niečo viac ako my, študenti.Niesú to študovaní profesori, ale odborníci z daného oboru, ktorí so sebou prinášajú veľa praktických skúseností a nielen teoretických vedomostí, ako to funguje na väčsine našich škôl.

Každý semester je rozdelený na jednotlivé moduly, ktoré sa zaoberajú buďto vytváraním webstránok, flashových animácii, smartphonových aplikácii, firemnej identity atď. Vždy počas prvých 2-3 týždňov dostaneme potrebnú teóriu ktorú následne využijeme pri práci na zadanom projekte. Projekty sú často zadané existujúcimi firmamy a takýmto spôsobom nás pripravujú na prácu v reálnom živote (vytváranie webstránky pre nejakú spoločnosť, animácie, ktorá ma niečo prezentovať...).Pracujeme vždy v tíme, zo začiatku nám tímy pridelia a neskôr si už ludí, s ktorými chceme pracovať môžme vyberať.

Lekcie prebiehajú v angličtine a máme tu učiteľov nielen z Dánska, ale aj z Anglicka, Čile či Švédska.
Hodnotení sme na základe našich projektov, ktoré nám postupne vytváraju portfólio, ktoré na konci každého semestra prezentujeme a obhajujeme. Žiadne testy, písomky, skúšky...  no nie je to krásne  ? :)))

Vitajte !

Už 4 mesiace študujem v Kodani na Copenhagen School of Design and Technology (http://en.kea.dk/) a tak som sa rozhodol, že si spravím blog, na ktorom budem môcť informovať nielen mojich známych a rodinu o tom, čo nového sa tu udialo, ale taktiež aby som mohol ľudí, čo prípadne zvažujú Dánsko ako krajinu na štúdium, či prípadne život o mojich postrehoch a zážitkoch. A navyše si tým trošku precvičím písanie v slovenčine, keďže tu sa mu venujem minimálne :)