Dáni,dánska povaha, a ich vzťah k cudzincom

O Dánoch sa hovorí, že podobne ako ostatné severské národy sú veľmi chladní a odmeraní. Pokiaľ by ste sa na to spýtali ktoréhokoľvek Dána, túto skutočnosť jednoznačne odmietne. Ono to nie je úplne jednoznačné. Akonáhle som dorazil do Kodane, kedykoľvek som požiadal nejakého Dána o pomoc, alebo informáciu, s úsmevom na tvári mi vždy pomohol, alebo sa o to aspoň pokúsil. Na druhej strane, je taktiež pravda, že každý Dán má akúsi osobnú zónu, do ktorej vpustí len svojich najbližších priateľov a môže trvať veľmi dlhú dobu kým sa vás do tejto zóny vpustia. Akonáhle sa do tejto zóny dostanete, zdieľajú s vami úplne všetko a sú veľmi oddanými priateľmi.

Dáni sú veľmi ekologicky založení, všetky potraviny a iné výrobky čo kupujú musia býť "eko" a  dbajú na zdravú stravu. Občas mi s tým ako Slovákovi prídu veľmi otravní až drzí. Znechutene na mňa pozerali a nechápali ako môžem piť trvanlivé mlieko, keď som si uvaril na večeru 2 párky, ukázali na ne prstom so slovami: "60gramov tuku !" a ak som si nebodaj spravil raz za uhorský rok uvaril vifonku, tak to už im úplne padali sánky... Hlavne že oni večerajú o desiatej večer, ich najpopulárnejšie maso je bravčové a denná spotreba piva na jednotlivca sa počíta v litroch.

Ich vzťah k cudzincom na mňa pôsobí skôr negatívne, aj keď oni budú opäť tvrdiť opak. Napriek tomu, že takmer všetci vedia perfektne anglicky (či už je to autobusár alebo predavač v Lidli), tak sa snažia hovoriť týmto jazykom hovoriť čo najmenej, ak ste v spoločnosti viacerých Dánov, na vaše otázky síce odpovedia v angličtine, ale konverzáciu s ostatnými vedú v Dánštine, čo ja považujem za celkom nezdvorilé. Samozrejme česť výnimkám, sú Dáni, ktorý sa silou mocou snažia pomôcť, v mojej prítomnosti oslovujú Dánov v angličtine, a to veľmi oceňujem. Taktiež ak sa prihovorím Dánke v bare v angličtine, zdvorilo mi odpovie, ale konverzáciu ďalej nevedie, radšej sa vráti ku svojim dánskym kamarátom. Podobný prístup k cudzincom vedie aj vláda, nemajú ich tu príliš v láske. Boli prípady, keď cudzincom, ktorí tu chceli začať podnikať ponúkli peniaze výmenou za prísľub, že odídu a už sa nikdy nevrátia... So ziskom občianstva je to veľmi komplikované a podmienky sú nehorázne, nedávno som sa o tom bavil s jednou Dánkou, ktorá mi povedala, že pri dnešných podmienkach by ani ona nevyhovovala, tj keby sa nenarodila v Dánsku, nemala by na tunajšie občianstvo nárok... Taktiež takzvané SU (študenti dostávajú počas štúdia peniaze od vlády, v prepočte približne 500eur mesačne), ktoré rozhodne nieje ľahke ako cudzinec dostať - musíte spĺňat rôzne podmienky (mať odpracované v Dánsku aspoň dva roky na plný úväzok alebo mať Dána za manžela/manželku, atď), chcú dnes cudzincom zatrhnúť úplne...
S časti to ale aj chápem, majú prepracovaný sociálny systém a nechcú doň vpustiť cudzincov, tu v Kodani sú časti plné Moslimov, Turkov, niektoré neslávne pre zvýšenú vlnu kriminality či nezamestnanosti, tj neplatia dane a musí sa o nich starať štát, takže to ide z dánskych vreciek. Takže aj tu platí pravidlo, že každá minca má dve strany.