Distortion je hudobným festivalom ktorý sa koná v Kodani od roku 1998. Ja som sa ho tento rok zúčastnil tento rok a môžem len povedať, že to bol pre mňa úžasný zážitok.
Festival sa konal od 1.júna (čo nám všetkým skvele padlo pretože to bol deň keď sme odovzdávali svoje finálne projekty) do 5. júna. Všetko sa to odohrávalo priamo v uliciach Kodane, každý ďeň v inej mestskej časti. Vždy tam bolo 5-10 stage-ov, veľkých aj malých, takže človek mal možnosť si vybrať. Ulice boli úplne plné ľudí, každý sa zabával, a veľmi sa mi páčilo, že aj obyvatelia priľahlých domov to bez problémov tolerovali, často boli vystrčení v oknách a všetko to odtiaľ sledovali.
Veľmi pomohol dánsky zákon o vrátnych plechovkách, keďže mnohí "zberači" uľahčili upratujúcim čatám prácu.
Hudba hrala v uliciach každý ďeň približne od štvrtej do desiatej, následne sa zábava presúvala do podnikov.
Pýtate sa, čo asi takáto sranda stála ? Mňa napríklad vôbec nič. Je tu síce možnosť kúpiť si lístok na celý festival (v cene približne 70eur), ale všetky párty v uliciach sú zdarma a tieto lístky uplatníte až pri vstupe do rôznych barov a podnikov. Stále je tu ale možnosť ísť jednoducho do podniku v ktorom sa neplatí vstup. Kúpou lístka ale podporíte festival ako taký, takže o rok určite pouvažujem. Navyše sa v posledný deň festivalu konala obrovská párty so špičkovými DJmi z celého sveta, kam ste sa bez lístka nedostali.
Čo by som chcel ešte vyzdvihnúť je, že som počas festivalu nezazrel ani jednu bitku, žiadne prejavy vandalizmu a ani raz som nevidel zasahovať políciu. Na Slovensku by sa to bez podobných problémov podľa mňa nezaobišlo. Ďaľšie plus pre dánsku/severskú náturu.
Tu vám prinášam nejaké zostrihané videá, ktoré aspoň trošku priblížia atmosféru:
DISTORTION 2011 - Thursday from JIBLAND / Maggie Olkuska on Vimeo.
DISTORTION 2011 - Friday Vesterbro from JIBLAND / Maggie Olkuska on Vimeo.
...a jeho študentský život v Kodani
utorok 7. júna 2011
Rowntree's
Naším finálnym projektom bolo vytvoriť reklamnú kampaň (webstránku) pre cukríky značky Rowntree's. Jedná sa o značku, ktorá je veľmi populárna vo Veľkej Británii a patrí pod reťazec Nestlé. Našou úlohou bolo uviesť jeden či viac produktov tejto značky dánskemu publiku. My sme sa konkrétne rozhodli uviesť cukríky Jelly Aliens, pretože sme chceli zaujať hlavne veľmi mladú cieľovú skupinu, konkrétne deti vo veku 4-10 rokov.
Mali sme v tíme chalana čo krásne kreslí, a tak všetky grafické elementy, pozadia či samotní ufóni sú jeho výtvormi.
Výsledok nášho snaženia môžte nájsť tu:
http://e21811.monline.dk/
(v čase písania tejto správy bol spadnutý server, tak kým sa k tomu dostanete už to snáď bude OK :)
Mimo iného sme museli celú našu prácu zdokumentovať a odôvodniť v zhruba 30stranovej správe, ktorú si môžete v prípade záujmu pozrieť tu:
https://sites.google.com/site/jakubovsklad/sklad/JellyAliens.pdf
Mali sme v tíme chalana čo krásne kreslí, a tak všetky grafické elementy, pozadia či samotní ufóni sú jeho výtvormi.
Výsledok nášho snaženia môžte nájsť tu:
http://e21811.monline.dk/
(v čase písania tejto správy bol spadnutý server, tak kým sa k tomu dostanete už to snáď bude OK :)
Mimo iného sme museli celú našu prácu zdokumentovať a odôvodniť v zhruba 30stranovej správe, ktorú si môžete v prípade záujmu pozrieť tu:
https://sites.google.com/site/jakubovsklad/sklad/JellyAliens.pdf
pondelok 14. marca 2011
Projekt Reštart
Tak sme minulý týždeň ukončili ďaľší projekt, tentokrát zameraný na marketing. Našou úlohou bolo reštartovať nejakú kedysi úspešnú značku/produkt, ktorá už nefunguje alebo aspoň stratila svoju pozíciu na trhu(výber bol na nás). Mali sme vytvoriť pre tento produkt webstránku, keďže internet mal byť hlavným marketingovým prostriedkom, a taktiež to všetko riadne zdokumentovať, odôvodniť v asi 15 stranovej správe.
My sme si vybrali ako produkt kalkulačkové hodinky CASIO, s tým, že sa ich pokúsime uviesť skôr ako módny doplnok, nie nejakú technologickú hračku.
Výsledný produkt si môžte pozrieť tu.
Ešte zaujímavejším je však projekt na ktorom začíname pracovať tento týždeň.
Škola pozvala 4 firmy, ktoré nám zadajú jednotlivé projekty. Budeme s predstaviteľmi týchto firiem mať pravidelné stretnutia, na ktorých budeme projekt prejednávať, predstavovať im náš postup a na konci im predvedieme prototyp webstránky. Tento projekt je skvelý v tom, že budeme pracovný postup bude takmer totožný s tým, aký by bol v reálnom projekte, dostaneme odozvu od reálnej firmy (nášho potencionálneho zamestnávateľa), a tiež je tu možnosť, pokial by sa nám projekt vydaril, že nás firma následne pozve na prax u nich (ktorú by mohla nasledovať ponuka práce, ale to už príliš fantazírujem :) )
Každopádne sa veľmi teším a budem vás informovať o tom, ako to dopadlo.
My sme si vybrali ako produkt kalkulačkové hodinky CASIO, s tým, že sa ich pokúsime uviesť skôr ako módny doplnok, nie nejakú technologickú hračku.
Výsledný produkt si môžte pozrieť tu.
Ešte zaujímavejším je však projekt na ktorom začíname pracovať tento týždeň.
Škola pozvala 4 firmy, ktoré nám zadajú jednotlivé projekty. Budeme s predstaviteľmi týchto firiem mať pravidelné stretnutia, na ktorých budeme projekt prejednávať, predstavovať im náš postup a na konci im predvedieme prototyp webstránky. Tento projekt je skvelý v tom, že budeme pracovný postup bude takmer totožný s tým, aký by bol v reálnom projekte, dostaneme odozvu od reálnej firmy (nášho potencionálneho zamestnávateľa), a tiež je tu možnosť, pokial by sa nám projekt vydaril, že nás firma následne pozve na prax u nich (ktorú by mohla nasledovať ponuka práce, ale to už príliš fantazírujem :) )
Každopádne sa veľmi teším a budem vás informovať o tom, ako to dopadlo.
piatok 7. januára 2011
Dánsky jazyk
Dánčina patrí do skupiny severogermánskych jazykov spolu so švédštinou a nórštinou a tieto jazyky sú si aj veľmi podobné, a zväčša schopné si navzájom porozumieť. Prirovnal by som to k nám a Poliakom.
Pre nás, Slovanov, je dánština celkom náročný jazyk, majú mnoho samohlások ktoré my vôbec nemáme, (napríklad také pismeno a má tri či štyri spôsoby výslovnosti) a taktiež používajú samohlásky, ktoré v slovenčine nenájdeme ( å,ø ). Navyše väčsinu slov vyslovujú úplne inak ako píšu (Štúr by sa tu chytal za hlavu) a kopec písmen úplne zamlčia.
Predvediem na názornom príklade:
otázku "Ako sa voláš ?" píšu "Hvad hedder du ?" a vyslovia niečo ako "Ve hila du ?" ,
ostrov v Kodani, na ktorom bývam, sa píše "Amager", ale vyslovujú len "Ama" ...
Na druhej strane, Dáni ako Vikingovia precestovali kus sveta, a tak svojimi slovami obohatili mnohé iné jazyky, a keďže viem dobre anglicky a mám nejaké základy nemčiny, nájde sa mnoho slov, ktorým porozumiem bez toho aby som ich predtým počul, alebo si aspoň domyslím (niekedy správne a niekedy nie) ich význam.
Ak v Dánsku študujete či pracujete, máte nárok na hodiny dánčiny. Absolvujete dokopy 5 modulov, po ktorých by ste mali viacmenej plynulo rozprávať a písať po dánsky, pričom týchto 5 modulov sa dá zvládnuť za približne jeden a pol roka. Na výber máte z viacerých časov, podľa toho či vám to viac vyhovuje ráno, poobede alebo večer, a tiež si môžte vybrať, či budete školu navštevovať každý deň alebo povedzme 2 krát do týždňa. Ja osobne som absolvoval zatiaľ prvý modul a kvoli časovej náročnosti (3,5 hodiny 2krát do týždňa + práca na doma) som to musel na teraz prerušiť.
Napíšem vám sem nejaké jednoduché frázy, nech si môžte aspoň predstaviť ako tá dánčina znie(výslovnosť je len približná,to sa zapísať jednoducho nedá) :
"Ahoj" = "Hej" (čítaj haj)
"Maj sa/Dovi" = "Hej hej"
"Nehovorím po dánsky" = "Jeg kan ikke tale dansk" (ja ke ike tele densk)
"Dám si jedno veľké pivo" = "Jeg vil gerne have en stor øl" (ja vil gern ha in sto ol)
A nakoniec vám sem pridám link na jedno vtipné video z nejakého nórskeho zábavného programu, v ktorom si z dánčiny uťahujú ( na jeho porozumenie je potrebná znalosť angličtiny, ale aj keď neporozumiete aspoň započujete ako tá dánčina znie) :
Pre nás, Slovanov, je dánština celkom náročný jazyk, majú mnoho samohlások ktoré my vôbec nemáme, (napríklad také pismeno a má tri či štyri spôsoby výslovnosti) a taktiež používajú samohlásky, ktoré v slovenčine nenájdeme ( å,ø ). Navyše väčsinu slov vyslovujú úplne inak ako píšu (Štúr by sa tu chytal za hlavu) a kopec písmen úplne zamlčia.
Predvediem na názornom príklade:
otázku "Ako sa voláš ?" píšu "Hvad hedder du ?" a vyslovia niečo ako "Ve hila du ?" ,
ostrov v Kodani, na ktorom bývam, sa píše "Amager", ale vyslovujú len "Ama" ...
Na druhej strane, Dáni ako Vikingovia precestovali kus sveta, a tak svojimi slovami obohatili mnohé iné jazyky, a keďže viem dobre anglicky a mám nejaké základy nemčiny, nájde sa mnoho slov, ktorým porozumiem bez toho aby som ich predtým počul, alebo si aspoň domyslím (niekedy správne a niekedy nie) ich význam.
Ak v Dánsku študujete či pracujete, máte nárok na hodiny dánčiny. Absolvujete dokopy 5 modulov, po ktorých by ste mali viacmenej plynulo rozprávať a písať po dánsky, pričom týchto 5 modulov sa dá zvládnuť za približne jeden a pol roka. Na výber máte z viacerých časov, podľa toho či vám to viac vyhovuje ráno, poobede alebo večer, a tiež si môžte vybrať, či budete školu navštevovať každý deň alebo povedzme 2 krát do týždňa. Ja osobne som absolvoval zatiaľ prvý modul a kvoli časovej náročnosti (3,5 hodiny 2krát do týždňa + práca na doma) som to musel na teraz prerušiť.
Napíšem vám sem nejaké jednoduché frázy, nech si môžte aspoň predstaviť ako tá dánčina znie(výslovnosť je len približná,to sa zapísať jednoducho nedá) :
"Ahoj" = "Hej" (čítaj haj)
"Maj sa/Dovi" = "Hej hej"
"Nehovorím po dánsky" = "Jeg kan ikke tale dansk" (ja ke ike tele densk)
"Dám si jedno veľké pivo" = "Jeg vil gerne have en stor øl" (ja vil gern ha in sto ol)
A nakoniec vám sem pridám link na jedno vtipné video z nejakého nórskeho zábavného programu, v ktorom si z dánčiny uťahujú ( na jeho porozumenie je potrebná znalosť angličtiny, ale aj keď neporozumiete aspoň započujete ako tá dánčina znie) :
sobota 27. novembra 2010
Ceny v Kodani
Veľa ľudí sa ma pýta aké sú v Dánsku náklady na život. Mnohí Kodaň automaticky považujú za nedostupnú, keďže sa celkom často vyskytuje zozname 10tich najdrahších miest sveta. Ja osobne som bol po mojom príchode tiež celkom vystrašený, ceny v prvých potravinách do ktorých som vošiel v niektorých prípadoch dvoj až trojnásobne prevyšovali tie naše. Spýtal som sa na to domácich a dozvedel som sa, že rozdiely cien sú v jednotlivých supermarketoch pomerne značné. Poradili mi nejaké reťazce a tak som sa ich vybral vyskúšať.
Ceny Potravín v Kodani
Medzi tie lacnejšie reťazce patria Aldi,Fakta,Lidl a v niektorých prípadoch sa oplatí nakúpiť aj v potravinách Netto. Taktiež sú veľké rozdiely cien medzi bio - potravinami a tými klasickými, v Dánsku chcú všetci byt veľmi "eko" a "bio" a tak vám niekedy hľadanie "nebio" potravín môže zabrať trošku viac času. Ja som ale študent s obmedzeným rozpočtom a tá ich posadnutosť predraženými bio výrobkami ma teda vôbec netrápi.
Ja osobne najradšej nakupujem v Lidli, nielen preto, že majú sortiment takmer totožný s tým slovenským, ale taktiež na výrobkoch majú popisky v angličtine, čo v žiadnych iných dánských potravinách nenájdete. Ich ceny sú porovnateľné s našimi, len tak námatkovo spomeniem: 1l mlieka asi 70centov; 0,5kg chleba 70centov; 0,5 kila kuracieho mäsa 4,5eura; plechovka piva 1euro; 2kg pomarančov 1,5eura...
Ceny v podnikoch
Mnohých vás určite zaujíma koľko môže stáť taký obed v slušnej reštaurácii. Ono sa tá cena navyšuje úmerne s tým ako sa približujete k centru, v priemere to ale vychádza 10 - 16 eur. Sú ale miesta, kde sa dá najesť oveľa lacnejšie, počas obeda ponúkajú reštaurácie rôzne menu, a napríklad kúsok od mojej školy som objavil pizzeriu kde majú pizzu za necelých 5,5 eura. Ceny v baroch sa tiež veľmi líšia od podniku k podniku, sú miesta kde kúpite veľké pivo za 1,5eura, ale aj také kde si zaň vypýtajú 4-5eur. Tí, čo radšej siahnu po nejakom tom tvrdom alkohole budú asi sklamaní, "shots" tu nalievajú do 0,2dcl pohárikov a jeden stojí v priemere 1-2 eurá.
Hromadná Doprava v Kodani
V prvom rade by som chcel spomenúť, že v Dánsku majú systém hromadnej dopravy na veľmi vysokej urovni, okrem autobusov a metra tu funguje aj takzvaná S-Train, ktorej hlavnou úlohou je spájať centrum mesta s okrajovými štvrťami. Za kvalitu sa ale platí a je to tu celkom cítiť. Kodaň je rozdelená na mnoho zón, a za prechod každou zónou sa cena navyšuje, vychádza to približne 1,3eura za zónu. Cestou z letiska ku môjmu internátu metro prechádzalo 3mi zónami a tak ma cesta vyšla necelé 4 eurá, pričom trvala asi len 15 minút.
Oplatí sa kúpiť si takzvaný Klippekort, kde máte 10 cvaknutí, pričom každé cvaknutie symbolizuje jednu jazdu ( cena 2-zónového Klippekortu je 17,5eura) alebo električenku na jeden mesiac (2zóny - 42eur) - dodnes sa mi nepodarilo zistiť či predávajú aj električenky na dlhšie obdobie. Samozrejme najlacnejším spôsobom dopravy je bicykel, ktorý som aj asi do polovice októbra praktizoval, teraz je tu ale na môj vkus na to už prílišná zima, a na jazdenie po snehu tiež niesom zrovna zvyknutý.
Ceny Potravín v Kodani
Medzi tie lacnejšie reťazce patria Aldi,Fakta,Lidl a v niektorých prípadoch sa oplatí nakúpiť aj v potravinách Netto. Taktiež sú veľké rozdiely cien medzi bio - potravinami a tými klasickými, v Dánsku chcú všetci byt veľmi "eko" a "bio" a tak vám niekedy hľadanie "nebio" potravín môže zabrať trošku viac času. Ja som ale študent s obmedzeným rozpočtom a tá ich posadnutosť predraženými bio výrobkami ma teda vôbec netrápi.
Ja osobne najradšej nakupujem v Lidli, nielen preto, že majú sortiment takmer totožný s tým slovenským, ale taktiež na výrobkoch majú popisky v angličtine, čo v žiadnych iných dánských potravinách nenájdete. Ich ceny sú porovnateľné s našimi, len tak námatkovo spomeniem: 1l mlieka asi 70centov; 0,5kg chleba 70centov; 0,5 kila kuracieho mäsa 4,5eura; plechovka piva 1euro; 2kg pomarančov 1,5eura...
Ceny v podnikoch
Mnohých vás určite zaujíma koľko môže stáť taký obed v slušnej reštaurácii. Ono sa tá cena navyšuje úmerne s tým ako sa približujete k centru, v priemere to ale vychádza 10 - 16 eur. Sú ale miesta, kde sa dá najesť oveľa lacnejšie, počas obeda ponúkajú reštaurácie rôzne menu, a napríklad kúsok od mojej školy som objavil pizzeriu kde majú pizzu za necelých 5,5 eura. Ceny v baroch sa tiež veľmi líšia od podniku k podniku, sú miesta kde kúpite veľké pivo za 1,5eura, ale aj také kde si zaň vypýtajú 4-5eur. Tí, čo radšej siahnu po nejakom tom tvrdom alkohole budú asi sklamaní, "shots" tu nalievajú do 0,2dcl pohárikov a jeden stojí v priemere 1-2 eurá.
Hromadná Doprava v Kodani
V prvom rade by som chcel spomenúť, že v Dánsku majú systém hromadnej dopravy na veľmi vysokej urovni, okrem autobusov a metra tu funguje aj takzvaná S-Train, ktorej hlavnou úlohou je spájať centrum mesta s okrajovými štvrťami. Za kvalitu sa ale platí a je to tu celkom cítiť. Kodaň je rozdelená na mnoho zón, a za prechod každou zónou sa cena navyšuje, vychádza to približne 1,3eura za zónu. Cestou z letiska ku môjmu internátu metro prechádzalo 3mi zónami a tak ma cesta vyšla necelé 4 eurá, pričom trvala asi len 15 minút.
Oplatí sa kúpiť si takzvaný Klippekort, kde máte 10 cvaknutí, pričom každé cvaknutie symbolizuje jednu jazdu ( cena 2-zónového Klippekortu je 17,5eura) alebo električenku na jeden mesiac (2zóny - 42eur) - dodnes sa mi nepodarilo zistiť či predávajú aj električenky na dlhšie obdobie. Samozrejme najlacnejším spôsobom dopravy je bicykel, ktorý som aj asi do polovice októbra praktizoval, teraz je tu ale na môj vkus na to už prílišná zima, a na jazdenie po snehu tiež niesom zrovna zvyknutý.
štvrtok 25. novembra 2010
Snehová pokrývka v Kodani
Keď som sa včera zobudil a vykukol z okna, čakalo ma milé prekvapenie :
Celú noc snežilo a tak sme sa ráno mohli tešiť z malej vrstvy snehu, ktorého však počas nasledujúcich dní má pribúdať. Znamená to však aj to, že sa nám tu riadne ozimí, a na teplotu nad 0°C môžme zabutnúť. Sneh ale to znášanie zimy robí oveľa príjemnejším, navyše to tu v týchto dňoch, keď sa stmieva o štvrtej a slnko vychádza po siedmej, mierne osvetluje.
Sneh robí mierne problémy mestskej hromadnej doprave, dneska malo meškanie mnoho autobusových liniek. Sneží totiž síce mierne, ale non-stop, a tak to cestári nestíhajú odpratávať. Zato cyklisti so snehom problém nemajú - aj keď ja som ten svoj zavesil na klinec už pred viac ako mesiacom, oni sa ešte smelo a s úsmevom vyvážajú do školy či práce:
V zábavnom parku Tivoli už začali tradičné Vianočné trhy, v najbližších dňoch majú začínať aj v ďaľších častiach mesta. Vianočné trhy v Kodani sú považované za jedny z najkrajších v Európe, tak sa už neviem dočkať kedy na ne zavítam a budem ich môcť porovnať s tými v Bratislave či vo Viedni.
Celú noc snežilo a tak sme sa ráno mohli tešiť z malej vrstvy snehu, ktorého však počas nasledujúcich dní má pribúdať. Znamená to však aj to, že sa nám tu riadne ozimí, a na teplotu nad 0°C môžme zabutnúť. Sneh ale to znášanie zimy robí oveľa príjemnejším, navyše to tu v týchto dňoch, keď sa stmieva o štvrtej a slnko vychádza po siedmej, mierne osvetluje.
Sneh robí mierne problémy mestskej hromadnej doprave, dneska malo meškanie mnoho autobusových liniek. Sneží totiž síce mierne, ale non-stop, a tak to cestári nestíhajú odpratávať. Zato cyklisti so snehom problém nemajú - aj keď ja som ten svoj zavesil na klinec už pred viac ako mesiacom, oni sa ešte smelo a s úsmevom vyvážajú do školy či práce:
V zábavnom parku Tivoli už začali tradičné Vianočné trhy, v najbližších dňoch majú začínať aj v ďaľších častiach mesta. Vianočné trhy v Kodani sú považované za jedny z najkrajších v Európe, tak sa už neviem dočkať kedy na ne zavítam a budem ich môcť porovnať s tými v Bratislave či vo Viedni.
utorok 23. novembra 2010
Flash Workshop
Minulý týždeň sme ukončili 1 mesiac trvajúci flash workshop, v ktorom sme vyvíjali interaktívnu flash animáciu. Našou úlohou bolo predstaviť dánskym tínedžerom vo veku 14-16 prideleného umelca (v našom prípade Vasilij Kandinskij), pričom si táto animácia musí získať ich pozornosť.To je samo o sebe dosť náročne, keďže v tomto veku sa tínedžerom nepáči absolutne nič a navyše dánske deti sú značne rozmaznané. Ďaľšou prekážkou bolo, že z našeho tímu 6tich ľudí nemal s flashom nikto skúsenosti a tak sme sa museli zaúčať počas procesu.
Nikto z nás Kandinskeho nepoznal, začali sme teda s vyhľadávaním informácii o ňom, čo je zač atď. Ďaľším krokom bol vývoj hlavných postáv,každý z nás prezentoval svoj návrh hrdinu či antihrdinu (niektorí,ako napríklad ja, boli limitovaní svojou (ne)schopnosťou kresliť),môj výsledok vyzeral takto:
Mali sme však v tíme aj jednu veľmi talentovanú Deylin a tá keď spojila sily s Nicolae-om našim expertom na Adobe Illustrator, tak výsledok vyzeral o pár tried vyššie:
A tak sme mohli začať vyvíjať príbeh. Chceli sme, aby naša animácia jednoznačne smerovala z bodu A do bodu B, aby mala hrdinu i antihrdinu, nejakú tu interakciu (ktorá by nebola iba na úrovni powerpointovej prezentácie) a hlavne aby sme našu cieľovú skupinu zaujali. V skupine sme si rozdelili naše úlohy (Deylin kreslila, Nicolae prekresloval v Illustratori, Chloe pracovala na pozadiach, ja s Razvanom sme z toho tvorili animácie a Boris to všetko dokumentoval).O 2 týždne sme časti animácie a príbeh ako taký prezentovali tínedžerom na škole v Justrupe.
Animácia sa im veľmi páčila, čo nás na jednej strane potešilo, ale neposkytlo nám to žiadnu odozvu. Po zhliadnutí sme sa ich pýtali otázky ohľadne umelca a vačšinu z nich sa im podarilo zodpovedať správne, čo znamenalo úspech. Spýtali sme sa ich tiež, akú hudbu by si predstavili v jednotlivých scénach a ich odpoveď bola zväčša rock, viac sa nám z nich podariť nedostalo.
Nasledoval posledný týždeň, predpokladali sme, že približne v utorok budeme hotoví a bude čas na opravovanie chýb atď, ale akonáhle sme začali dávať jednotlivé animácie dokopy, tieto ilúzie išli k vode.
Nielenže akonáhle sa tieto animácie dali dokopy, všetko to rozhádzalo, ale zvuky hrali tam kde nemali, animácia sa zasekávala a problémov pribúdalo. Posledný týždeň sme v škole boli o deviatej rána do deviatej - desiatej večer, pár krát nás odtiaľto vyhadzoval sekuriťák. Nervozita v skupine stúpala a hádok pribúdalo. Noc pred ďnom prezentácie sme pracovali do štvrtej ráno...
Nakoniec sme to však zvládli a naša práca bola ocenená obrovským potleskom, a ten pocit z dobre vykonanej práce bol o to silnejší.
Animáciu si môžťe vyskúšať tu:
Kandinsky
Nikto z nás Kandinskeho nepoznal, začali sme teda s vyhľadávaním informácii o ňom, čo je zač atď. Ďaľším krokom bol vývoj hlavných postáv,každý z nás prezentoval svoj návrh hrdinu či antihrdinu (niektorí,ako napríklad ja, boli limitovaní svojou (ne)schopnosťou kresliť),môj výsledok vyzeral takto:
Mali sme však v tíme aj jednu veľmi talentovanú Deylin a tá keď spojila sily s Nicolae-om našim expertom na Adobe Illustrator, tak výsledok vyzeral o pár tried vyššie:
A tak sme mohli začať vyvíjať príbeh. Chceli sme, aby naša animácia jednoznačne smerovala z bodu A do bodu B, aby mala hrdinu i antihrdinu, nejakú tu interakciu (ktorá by nebola iba na úrovni powerpointovej prezentácie) a hlavne aby sme našu cieľovú skupinu zaujali. V skupine sme si rozdelili naše úlohy (Deylin kreslila, Nicolae prekresloval v Illustratori, Chloe pracovala na pozadiach, ja s Razvanom sme z toho tvorili animácie a Boris to všetko dokumentoval).O 2 týždne sme časti animácie a príbeh ako taký prezentovali tínedžerom na škole v Justrupe.
Nasledoval posledný týždeň, predpokladali sme, že približne v utorok budeme hotoví a bude čas na opravovanie chýb atď, ale akonáhle sme začali dávať jednotlivé animácie dokopy, tieto ilúzie išli k vode.
Nielenže akonáhle sa tieto animácie dali dokopy, všetko to rozhádzalo, ale zvuky hrali tam kde nemali, animácia sa zasekávala a problémov pribúdalo. Posledný týždeň sme v škole boli o deviatej rána do deviatej - desiatej večer, pár krát nás odtiaľto vyhadzoval sekuriťák. Nervozita v skupine stúpala a hádok pribúdalo. Noc pred ďnom prezentácie sme pracovali do štvrtej ráno...
Nakoniec sme to však zvládli a naša práca bola ocenená obrovským potleskom, a ten pocit z dobre vykonanej práce bol o to silnejší.
 |
| Náš tím - zľava: Razvan(Rumunsko), Boris(Bulharsko),Chloe(Filipíny), Ja, Deylin(Venezuela), Nicolae(Rumunsko) |
Animáciu si môžťe vyskúšať tu:
Kandinsky
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)